Ako vybrať správne lezečky? Respektíve, koho hlas počúvať ?


1. Úvod

2. Skúsenosť

3. Neplatná argumentácia

4. Koho hlas je teda vhodné počúvať ?

5. Patológia-Patofiziológia-osteophytes


Abstrakt:

V nasledujúcom článku sa neusilujem vytvoriť jednu z ďalších replík na tému ako vybrať správne „lezečky“, rovnako sa neusilujem vytvoriť komplexný text obsahujúci zásady pre výber lezečiek pre konkrétny typ lezenia. Skôr sa chcem zamerať na subtílny, ale o to zásadnejší problém, ktorý je implicitne prítomný už v podtitule: Respektíve koho hlas počúvať? Odpoveď na túto otázku totiž zásadne ovplyvňuje výber lezečiek a neraz neuvedomujúc si, aj „zdravie našich nôh“. Teda otvorenie témy: Vzťah medzi zdravím a výberom lezečiek je cieľom článku, pričom už na začiatku pripúšťam, že bez hlbšieho výskumu nemožno podať faktuálne závery vo všetkých aspektoch týkajúcich sa problematiky, ktorá je naznačená v časti patofiziológia, avšak som si istý, že možno formulovať jasný „ortieľ“ nad často používanými argumentami, úsudkami lezcami, resp. predajcami, ktorých pravdivostná hodnota nemá stabilnú váhu z nasledujúcich dôvodov:


1) V texte spomínané úsudky nespĺňajú kritérium logickej koherencie, neraz nie sú ani argumentom.


2) V texte spomínané úsudky sa opierajú o presvedčenia, ktoré sú vyvrátiteľné lezeckou praxou.


Úvod

Začiatočník v lezení primárne hľadá odpoveď na otázku, aké, či ktoré lezecké topánky si pre túto aktivitu zaobstarať? Veľmi rýchlo sa stretnete s informáciami, ktoré naznačia, že výber lezečiek je tak trochu veda alebo umenie. Od tohto momentu sa začína adventúra alebo strastiplné získavanie informácii, ktoré pri mnohých iných športoch nemusíte podstúpiť. Takmer s istotou môžeme povedať, že väčšina argumentácie, ktorá v našej hlave vyvstane pochádza dnes z internetu, či z kontaktu s predavačom v obchode. Prípadne máte informácie z „ lezeckého jadra - praktici“, čo ale ešte nemusí byť garancia tých najracionálnejších alebo najzdravších odpovedí. Sú lezci, ktorí pripúšťajú existenciu kultu, či až sekty, ktorá „ortodoxne“ presadzuje konkrétny typ pravidiel. Pridávam sa k lezcom, ktorí existenciu týchto skupín evidujú.

S výberom mojich prvých lezečiek som bol spokojný, predchádzala mu dlhšia internetová analýza. Vybral som si značku La sportiva, konkrétne model Katana Lace. Mám užší typ chodidla a tento model lezečiek bol papierovo potenciálnou odpoveďou, ktorá nadobudla platnosť aj v praxi. Dilema však prišla pri volení veľkosti. Z predajne som napokon odišiel s lezečkami, ktoré boli o dve čísla menšie. Pýtam sa, koho hlas som vlastne vypočul? Koho hlas počúvate vy? Predavač ma uisťoval, že nič lepšie nemôžem spraviť, než ísť s veľkosťou lezečiek smerom nadol. Predpokladal som, že vie o čom hovorí, často som to počul aj medzi lezcami a tomu všetkému som na „diskomfort“ zvyknutý a môj prah bolesti je niekde inde ako pri väčšine ľudí, takže pri lezečkách o dve čísla menšie som nemal problém skonštatovať, že mi sedia. Oni mi aj sedeli, ale otázka je, či som to potreboval?


Skúsenosť

Liezť som začal v zimnom období (ak nerátam lezenie, ktoré ma dostalo k lezeniu ako racionálnemu a opakovanému rozhodnutiu), takže som „Katany“ otestoval na umelej stene. Liezlo sa mi dobre, ale dlho som v lezečkách nevydržal. Prvý kontakt s kritickou reflexiou menších lezečiek mi sprostredkoval skúsený lezec Tomaso Greksák. Jeho argumentácia dávala zmysel. Doba, kedy lezci museli kompenzovať fugy v topánkach výberom menších topánok je preč. Moderné lezečky sú dizajnované tak, že tento druh radikalizmu nie je vždy potrebný. Neprešlo veľa času a ocitol som sa v Alpách, kde lezci precízne polohovali svoje špičky na platni a Greksák si to vybehol v kroksoch. V čase, keď píšem tento článok som čo to vybehol v „kroksoch“ aj ja, prípadne naboso. Argument pre primárne malé lezečky už v tomto momente zrejme stratil zmysel.


Čo z toho vyplýva?

Argumenty pre preferenciu menších lezečiek o niekoľko čísiel pre začiatočníkov nemajú zmysel, pretože sa neopodstatne opierajú o rozličné implicitné presvedčenia, napríklad, že začiatočník potrebuje stabilitu (tá sa má získavať inak než arteficiálnou podporou) alebo je toto presvedčenie slepou dogmou, ktorú začiatočníci nekriticky prijímajú od predošlých generácií.

„Argumenty“ typu: „zaiste prídete s požiadavkou vymeniť lezečky alebo kúpiť nové, lebo sú vám veľké a stratíte peniaze“ nie sú vlastne argumenty, ale pretláčané subjektívne mienky, preferencie, presvedčenia, navyše vyvrátiteľné argumentom: „akoby nejestvoval prípad, že niekto príde vrátiť, či kúpiť nové lezečky z dôvodu, že mu boli malé...nejestvuje predsa len dôvod, že sú nám veľké. Ale presne v tejto podobe isté typy osôb prezentujú „argumenty“ na podporu svojej mienky, presvedčenia či preferencie. “ Z hľadiska formy to teda nie je argument ani rada, jedná sa skôr o ovplyvňovanie.

Argumenty v prospech preferencii menších lezečiek o niekoľko čísiel pre začiatočníkov aj pokročilých opierajúce sa o implicitné presvedčenie, že vyššie stupne obtiažností si vyžadujú menšie lezečky v ktorých sme schopný ustáť menšie stupy neobstoja, pretože tie vyššie obtiažnosti, neraz myslené od 6 UIAA skúsenejší lezci vybehnú v kroksoch, prípadne nie lezeckou obuvou, alebo dokonca naboso. Neobstoja dokonca ani pri obtiažnostiach 7,8,9 UIAA pretože všetky tieto obtiažnosti som preliezol s lezečkami veľkosti, ktorá zodpovedá mojej bežne nosenej obuvi. (Neskôr som zakúpil La sportiva Katana Lace v mojej veľkosti a nepredpokladám, že aj pri vyšších stupniciach obtiažnosti budem potrebovať vyriešiť problémy menšími lezečami). Kriticky musím teda skonštatovať, že lezečky o dve čísla menšie mi boli akurát k tomu, že som ich musel skôr vyzuť. Nemožno však popierať, že menšie lezečky môžu v okamihu ešte nenadobudnutej stability, sily, neraz dopomôcť k stabilite, či dopomôcť k zlepšeniu subjektívneho pocitu istoty kontaktu so stupom. Otázka je, či existuje aj „zdravotná daň“ za túto pomoc. Rovnako nepopieram, že menšie lezečky za istých okolností môžu objektívne zlepšiť lezecké možnosti. Zaujíma ma ale otázka, za akú cenu v pomere k dosiahnutému výkonu. Každopádne, koho hlas je teda vhodné počúvať ? Pochopil som, že lepšie spravíme, ak budeme skôr „cítiť“ vlastné nohy. Tie nemôžu byť indoktrinované názorom, mienkou, presvedčením ... Väčšmi som si to uvedomil, keď som bol požiadaný o radu osobou, ktorá sa už v texte spomínanom prahu bolesti nachádza medzi „normou“. V obchode sa teda strhla debata medzi klientkou a predavačom. Klientka bola konfrontovaná s argumentačnými figúrami, ktoré som uviedol vyššie ako neplatné. Po preskúšaní odporúčaného modelu klientka odvetila, že ju topánky výrazne bolia. Predavač s potešením odvetil, že to je správne a klientku svojím prístupom akoby chcel presvedčiť, že pokiaľ neprejde týmto iniciačným krstom, tak vlastne „nepatrí medzi lezcov, lebo lezenie je o bolesti.“ Áno, lezenie je miestami aj o bolesti, ale určite nie primárne v topánkach. Na to som sa do debaty zapojil ja a v rámci možností nemeckého jazyka som naznačil, že predavač nesprávne rozlišuje významy pojmov. Ja tvrdím, že lezečky nemajú bolieť, ale môže byť prítomný akýsi tlak. Neraz ho prirovnávam k slim-fit nohaviciam. V okamihu sa argumentácia predavača zmenila. Povedal, že teda lezečky bolieť nemajú, ale garantuje klientke, že o dva týždne príde kúpiť menšie lezečky. Prakticky na racionálnej úrovni prijal pojmový omyl, ale použil neplatný emocionálny úsudok, ktorým odkazuje na svoj prvý výrok, teda ho zopakoval, len v inej forme. Doposiaľ však lezečky vrátené neboli a prešiel rok. (Po šiestych boulderingových výjazdoch bola zmieňovaná osoba schopná stáť na stupoch príznačných pre klasifikáciu v rozpätí 6a – 6c francúzskej stupnice. Typologicky sa jednalo o stupy situované vo vertikálnej rovine, malé rozmery. Nedokončenie celých lezeckých dĺžok s danými stupmi nebolo spôsobené veľkosťou lezečiek, ale ešte nie ideálnymi pohybmi, silou, technikou, koncentráciou, skúsenosťami...)



Čo sa môže stať, ak sa podriadime názoru, že lezečky majú bolieť? Teda skutočne prijmeme tento pojem bolieť vo význame v akom ho počujeme?


- Môžeme si odniesť domov lezečky, ktoré majú nielenže rukopis bolesti, ale sú na hrane alebo za hranou bolesti, ktorá deformuje prsty. Napríklad moje nohy jednoducho nie sú stvorené pre väčšinu modelov značky Five Ten. Konkrétne mne ich konštrukcia, či design vytvára bolesť, ktorá je deformačná. (Ak predavač teda používa pojem bolesti a nie je schopný na základe jazyka ktorým naňho hovoríme rozlišovať druh bolesti, ale pojem bolesť používa staticky, nevie, o akom type bolesti referujete a vy neviete aký druh bolesti vám vlastne odporúča. A to je práve problém. Mnohí predavači či lezci nielenže nesprávne používajú pojmy, ale nie sú schopní neraz rozlišovať stupne bolesti, či formy. Tí, čo to aj vedia, si neuvedomia, že ak chcú používať pojem bolesť aj v alternatívnom význame, teda v takom kde sa spája s pozitívnymi konotáciami, musíme tento alternatívny úmysel vopred vysvetliť, čo je dosť nepraktické alebo vytvoriť nový pojem napríklad pozitívna bolesť, avšak tu už sa nachádzame na pôde konštruktu – vytvárame konštrukcie, ktoré môžu mať následky.)

- Suvenír nesúci meno Osteophyt. (bližišie rozoberaná problematika v samostatnej kapitole)

- Členstvo v lezeckej sekte. Na tomto mieste sa dostávame k možnosti objasniť už v texte spomenutú existenciu kultu, či akejsi argumentačnej lezeckej sekty. Je to opovážlivosť, niekoho alebo niektoré názory takto tvrdo označiť alebo má toto označenie význam? Ak áno, čo to v preklade znamená v kontexte lezenia? Samo o sebe sa pojem sekta viaže výrazne na negatívne konotácie, a teda je otázka, či tento pojem nie je prisilný alebo naopak, aký typ ohrozenia zodpovedá tomuto pojmu v kontexte voľby veľkosti lezečiek. Pre lepšie pochopenie v kontexte našej problematiky, hore uvedená analýza poukazuje na skutočnosť, že ak používame pojem bolesti staticky a odporúčame bolesť v lezečkách ako nutnosť ktorú treba akceptovať, môže byť napokon akceptovaná deformačná bolesť, o ktorej však pojem bolesť nič nehovorí. Deformačné následky malých topánok sú zato ale veľmi známe v patofyziológii alebo ortopédi. Zatiaľ čo v lezení je táto problematika tabu, v balete je táto problematika oveľa známejšia či už sa bavíme o osteophyte – bone spurs, hallux valgus alebo hypoteticky s tým súvisiaca Arthritis. Ak sa teda pozrieme na sumu názorov, ktoré istá uzavretá skupina považuje za normu, ktorú nekriticky odporúča a navyše tu vzniká tendencia túto normativitu v danej komunite zásadne fixovať, nečudujem sa, že vzhľadom na laickosť danej komunity a možných následkov niekto v zmysle „zobuďte sa“ použije aj pojem lezecká sekta. Vzhľadom na skúsenosť práce v lezeckom centre musím skonštatovať, že takmer 90% ešte laických lezcov sú už infikovaní týmito názormi. Pôvod týchto názorov však nikto nedokáže pomenovať. Máme teda dočinenia s duchmi starých časov, ktorých hlas je neosobný, no ešte stále aktuálny.


Osteophytes – Bone spurs

Na problematiku osteophytov sa môžeme pozerať z rôznych teoretických rovín patofyziológie či patológie. Vzhľadom na to, že kontext tohto článku sa viaže primárne na voľbu veľkosti lezeckej obuvi, zaujímať nás bude skôr predpoklad priameho vplyvu veľkosti lezeckej topánky na zdravie chodidla, prípadne niekoľko zásadných podmienok, ako je miera zaťaženia prstov, schopnosť svalovej adaptácie na dané zaťaženie atď. Nevenujeme sa abnormálnym syndrómom. Osteophytes sú: „kosti, ktoré sa tvoria pozdĺž okrajov kostí v rôznych častiach tela – chrbtica (najmä krk a dolná časť chrbta), ramená, boky, kolená, ruky a prsty.“ [1] Zvyčajne sa vyskytujú v kĺboch, kde sa kosti spájajú alebo ich môžeme nájsť aj tam, kde sa šľachy, väzivá alebo svaly pripájajú ku kosti. Tieto kostné „výrastky“ sa vyvíjajú v dôsledku poškodenia alebo podráždenia kostí, pričom vznik novej kosti je pokusom tela opraviť stratu. [2] Tento proces vzniká aj prirodzene, kedy hovoríme o degeneratívnej zmene kostnej hmoty dôsledkom stárnutia. Vhodné podmienky pre vznik osteophytov však vytvára aj práca, ktorá zahŕňa stereotypný pohyb rovnako ako vysoká hmotnosť, či malá obuv. U športovcov možno hovoriť aj o vzniku osteophytov z opakovaného stresu, ktorým je zaťažovaná opakovane tá istá časť kosti. Dôvodom prečo sa venujem osteophytom je skutočnosť, že ich vidím prevažne na väčšine nôh lezcov, ktorí lezú ťažšie cesty a otvorenie diskusie na túto tému je adekvátne vzhľadom na skutočnosť, že tam kde sú osteophyty, sú aj zúžené kĺbové priestory a hypoteticky aj možná osteoartritída. Moje pozorovanie je aj blízko výsledkov švajčiarskej štúdie, ktorá skúmala predné a zadné časti prstov rúk 31 švajčiarskych športových lezcov. Stredná doba lezenia bola 20 rokov a priemer najvyššej lezeckej obtiažnosti bol 8b redpoint, čo je UIAA 10. Až 84% lezcov malo osteophyty u kĺboch PIP a až 68% v kĺboch DIP. Podľa hodnotenia Kellgren a Lawrence boli u 6 lezcov (19%) zaznamenané príznaky osteoporózy.[3] Ku šťastiu, sa v tejto štúdii nepreukázaly dôkazy, že by lezenie viedlo k degeneratívnej artritíde prstového kĺbu. Neboli prítomné ani zúžené kĺbové priestory, či subchondrálna skleróza, ani dôkazy, ktoré by viedli k zvýšenej tendencii k týmto ochoreniam voči nelezcom.


Nezvratné percentá v prospech osteophytov u lezcov však otvárajú otázku prevencie. Môžeme vznik týchto kostných výrastkov eliminovať? Ak vychádzame z predpokladu, že podmienkami pre vznik osteophytov v našom prípade sú opakované pohyby, výrazné zaťažovanie či preťažovanie kĺbov, malé topánky, predsa môžeme aj my vybudovať prevenciu a to nasledovným spôsobom:


1. Zvážime na základe v texte uvedených argumentov, či potrebujeme výrazne menšie lezečky, predovšetkým v začiatkoch nášho lezenia.


2. V prípade, že na sebe badáme alebo niekto skúsenejší badá na nás, že máme pohybové danosti, stabilitu, odvahu a primeranú silu, ktorá nám dovoľuje prirýchlo z nízkej klasifikácie prejsť na profi klasifikáciu, cielene redukujme tento druh lezenia v prospech „viacero kilometrov“ na ľahších stupoch a chytoch. Práve táto talentovaná skupina je najviac ohrozená, väčšmi v kombinácii: malé lezečky a ešte nedostatočná svalová či kostná adaptibilita na výrazné tlaky.


3. Uvedomíme si, že zahrievanie a kompenzačné pohyby po dolezení sú rovnako dôležité, ako je pre náš pocit dôležité lezenie. (Som z tých, ktorý si už v začiatkoch lezenia spájal lezenie s konceptom zahrievania a kompenzačných pohybov ako neoddeliteľný celok, no uvedomujem si, že tieto pravidlá sa musím učiť rešpektovať ešte viac aj ja sám.) Neospravedlňuje nás žiaden argument, prečo nemám čas na zahrievaciu fázu alebo kompenzáciu. V takomto prípade je lepšie, ak nelezieme vôbec. (ak chceme liezť ťažké cesty)


4. Vzdelávanie sa v oblasti vhodnej stravy.


5. Komunikácia s inými lezcami o ich skúsenostiach.


Autor:


Marek Čikel

www.internal-flight.com

[1] Berkeley, Wellness. 2012. The Lowdown on Bone Spurs. IN: < http://www.berkeleywellness.com/self-care/article/lowdown-bone-spurs >


[2] Berkeley, Wellness. 2012. The Lowdown on Bone Spurs. IN: < http://www.berkeleywellness.com/self-care/article/lowdown-bone-spurs >


[3] Schweizer, Andreas. 2012. Sport climbing from a medical point of view. IN: Swiss Med Wkly. 2012; 142:w13688. IN: <http://www.smw.ch/article/doi/smw.2012.13688>


#lezenie #lezečky





Explore

Help

Socials

Newsletter

Designed in

 

SWITZERLAND - SLOVAKIA

Get our news and updates

©2018-2019 by Internal-Flight